Mária Rajnohová

Mária Rajnohová nás najskôr nechcela prijať, ale na príhovor svojej kamarátky nakoniec zvolila. Z opatrnej dôchodkyne sa vykľula srdečná hostiteľka s veľkým záhoráckym zmyslom pre humor a láskou k ľuďom. Mária pochádza zo Senice a má fenomenálnu pamäť. Keď nám rozpráva o medzníkoch svojho života a chrlí jeden dátum za druhým, ako keby si svoj životopis nacvičovala. Štvrťstoročie pracovala ako vyučená tkáčka v bavlnárskych závodoch, kde organizovala aj rôzne kultúrne programy. Moderovala, písala scenáre, nacvičovala scénky. Jej špecialitou bolo napísať text na obľúbenú melódiu, na telo ušitý niektorému z oslávencov z jej okolia. Keď bavlnári v Trenčíne skončili, našla si prácu ako poštová doručovateľka.

„Bola to veľmi zodpovedná práca. Škola života za každého počasia.“

Mária sa pre svoju ochotu a výrečnosť stala na pätnásť rokov i predsedníčkou miestnej organizácie Jednoty dôchodcov a skončila, keď ju začalo zrádzať zdravie.

Bývalej poštárke sa dnes chodí ťažko, chýba jej jeden bedrový kĺb. Po komplikovanom zápale sa už nedal voperovať nový. Pri chôdzi si pomáha barlami alebo chodítkom. Humor však stále nestráca.

Pred odchodom nás vystíska, vybozkáva, venuje každému bonboniéru zo špajze a stihne ukázať svoju kuchynskú zbierku hrnčekov. Hrnček s profesorom Ikebarom medzi nimi nie je. Výstavke dominuje podobizeň jej obľúbenca Karla Gotta. A ktorú jeho pieseň si nôti najčastejšie?

„To musím zvládnout sám…“