„Tu v hospici sú milí dobrí ľudia, ktorí majú úžasný prístup k pacientom. Ja som si myslela, že som prišla do neba, keď som sem prišla na stáž.“
Daniela Pecíková
Povolanie: sanitárka
Lokalita: Trenčín - Kubrá
Dátum ocenenia: 17. 7. 2026
„Tu v hospici sú milí dobrí ľudia, ktorí majú úžasný prístup k pacientom. Ja som si myslela, že som prišla do neba, keď som sem prišla na stáž.“
Daniela mala od malička vzťah k starým ľuďom, najradšej bola pri svojej babke. V minulom režime na základnej škole sa dokonca prihlásila do Timurovskej družiny, ktorá pomáhala ľuďom podľa vzoru Timura, hrdinu sovietskeho románu pre deti. Chodili po bytoch pomáhať starším ľuďom s upratovaním, porozprávať sa. „Tí ľudia boli šťastní, že neboli sami, že sa mali s kým porozprávať a ja som mala dobrý pocit, že robím niečo zmysluplné,” spomína Daniela.
Nikoho neprekvapilo, že si urobila opatrovateľský kurz a neskôr školu, aby mohla robiť sanitárku. Životné uplatnenie našla v opatrovaní chorých a nevládnych. Hospic Milosrdných sestier, v ktorom pracuje dnes, bol jej vysnívaným miestom. Bola tu na stáži a veľmi na ňu zapôsobil personál svojou láskavosťou a empatiou. „Pýtali sa ma, či som za eutanáziu. Povedala som, že nie, že pacienti, ktorí cítia bolesť, potrebujú adekvátnu liečbu. Potom, keď sa bolesť zmierni alebo úplne odbúra, pacienti začnú úplne inak rozmýšľať. Už zrazu nechcú zomrieť, chcú ešte žiť pre rodinu,“ povedala Daniela.
Prišla reč i na koníčky. Daniela rada pestuje kvety a za výbornú psychohygienu považuje cestovanie, poznávanie iných kultúr. „Všímam si ľudí, ako žijú. Všade sú dobrí ľudia, hoci aj chudobní, ale srdeční. V Tunisku ma pozvali na návštevu do rodiny. Muž mal šesť bratov a štyri sestry. Bývali len v malom prízemnom domčeku. Chudobní ľudia. Všetko mi poukazovali. Pripadala som si ako doma u babky,“ zaspomína na zážitok z dovolenky. Precestovala Európu a nedávno sa vrátila z Cypru, kde bola so synovcom. Najviac ju očarilo Turecko, najmä ľudia, ktorí boli veľmi srdeční a mali príkladný vzťah a úctu k starším.
