Helena Hederová

Za nasledujúcou ocenenou sme merali cestu len výťahom. Bývala v rovnakom paneláku ako pani Eva, ktorá ju ocenila. Neotvárala však, a tak sme sa skúšali dozvoniť pri vchodových dverách. Dôchodkyňa nám najskôr veľmi nedôverovala, a tak sme poprosili jej kamarátku, ktorá nás poslala, aby sa za nás prihovorila. O chvíľu sa vo vchodových dverách objavila dôchodkyňa s odpadkami na vyhodenie. Keď sme sa jej spýtali, či je našou hľadanou pani Hederovou, prikývla. Už-už sme ju išli oceniť, keď sa dvere otvorili opäť a prišla tá pravá seniorka.

Ospravedlnili sme sa za omyl, spravili si spoločnú fotku a zašli na návštevu na deviate poschodie.

S pani Evou sa podľa Helenkiných slov poznajú tristo rokov. Pracovali spolu a priateľstvo im vydržalo doposiaľ. Jedna o druhú sa zaujímajú a pomáhajú si.

U pani Helenky sme nemárnili čas. Sadla si za stôl a behom chvíle napísala ocenenie pre jednu zo svojich dobrých priateliek, s ktorou trávia spoločné chvíle na omši, pri upratovaní kaplnky sv. Anny či pri rozhovoroch nad šálkou dobrej kávy. Návšteva omše je spôsobom socializácie pätice žien, ktoré pomáhajú kostolníčke udržiavať kaplnku sv. Anny. Stretávajú sa tu pred pol deviatou ráno. Pomodlia sa ruženec, duchovne sa posilnia počas omše a potom si sadnú k spoločnému rozhovoru pri káve.

Okrem týchto chvíľ má Helenka rada čítanie časopisov, lúštenie tajničiek a televízor jej robí denne kulisu, ako to bolo aj pri našej návšteve.