„Neľakajte sa, máme pre vás ocenenie.” „Nie, ja takéto veci… to vôbec, nie.” „Môžeme vám povedať od koho?” „Ach nie, ďakujem” „Ideme od pána doktora Gavendu.” „Ach, ani som nevedela… myslela som si, že zvonila poštárka… Poďte do vnútra.”
Dana Bučková
Povolanie: opatrovateľka - Mama
Lokalita: Trenčín - Juh I
Dátum ocenenia: 30. 6. 2026
„Neľakajte sa, máme pre vás ocenenie.” „Nie, ja takéto veci… to vôbec, nie.” „Môžeme vám povedať od koho?” „Ach nie, ďakujem” „Ideme od pána doktora Gavendu.” „Ach, ani som nevedela… myslela som si, že zvonila poštárka… Poďte do vnútra.”
Pani Dana sa najskôr zdráhala dať sa s nami do reči. Takmer nám zavrela dvere pred nosom, a tak sa zaštítime menom pána doktora, ktorý nás k nej poslal. Chápeme ju. Chráni súkromie svojej rodiny, svojej dcérky, o ktorú sa stará už bezmála tri desaťročia – dennodenne, dvadsaťštyri hodín denne.
Do života zdravého dievčatka vstúpila v útlom veku choroba, ktorej pôvodcu súčasná lekárska veda dodnes nedokáže pomenovať a navždy jej zmenila život. Z krajčírky sa stala opatrovateľka. Táto práca nepozná oddych a ani dovolenku. Žiadne kávičky s priateľkami, dovolenky pri mory, plesy, koncerty. Ak vyjde s dcérkou na prechádzku, znamená to nadopovať ju liekmi, aby vydržala sedieť na vozíku a nesužovali ju bolestivé kŕče.
Dana sa nesťažuje. Nemusí. Stačí sa jej pozrieť do tváre a vidíte silu i bolesť zároveň. Odvahu, urputnosť a nekonečnú lásku.
„Nemám rada tie reči, že ja by som to nezvládla. Zvládla. Mne je tiež niekedy ťažko, aj si porevem, ale som rada aj za to málo, čo môžeme,“ dodáva a pozýva nás k Aďke.
Krehká slečna leží na posteli a keď ju Katka pozdraví a chytí za ruku, usmeje sa. Babke vedľa vyhŕknu slzy. Chváli pána doktora za všetko, čo pre jej vnučku urobil a prosí nás, aby sme ho pozdravovali, lebo je podľa nej boží človek.
