Oľga Vranová

Dohodnúť si stretnutie s pani Oľgou nebolo jednoduché. Jeden deň je na strednom Slovensku, druhý na východe. Po štyroch včerajších telefonátoch nie je jasné, kde sa práve nachádza a telefón má od rána nedostupný. Už strácame nádej a rozmýšľame, ako sa s oceneniami na tejto linke pohnúť ďalej.

Vo štvrtok nám praje šťastie. Deň v teréne končí okolo tretej popoludní. Ostávam v kancelárii sám, aby som ešte počkal na sľúbenú nominačnú listinu, keď vtom volá Oľga. Má cestu do centra a môžeme sa stretnúť. V rýchlosti si obliekam talár, beriem ocenenie, napíšem meno na šerpu a ponáhľam sa na Štúrovo námestie. Oľga si tu vypočuje zdôvodnenie ocenenia, ale spoločnú fotku chce inde. V pozadí chce mať kostol, a tak sa presúvame na Farskú ulicu.

Bývalá zdravotná sestra na dôchodku je zároveň hlboko veriacou ženou, čo jej v minulosti komplikovalo kariéru. Nehovorí však o tom s trpkosťou, práve naopak – posilnilo ju to vo viere i vo vzťahu k ľuďom. Stále je im nápomocná a, ako sama tvrdí, na koníčky nemá čas, lebo stále musí niekde niekomu pomáhať. Niekomu treba doma pichnúť injekcie, iného treba niekam odviezť. Dozvieme sa, že v šesťdesiatke kvôli tomu začala sama šoférovať auto a dnes ho využíva takmer ako sociálny taxík.

Pokrstená bola ako Anna Oľga a do šiestich rokov ju všetci volali Anička. Úradné meno však mala Oľga, a tak jej pri zápise do školy prízvukovali: „Anička, nepomýľ sa, voláš sa Oľga. “
Keď mala dvadsať rokov, vymysleli jej prezývku Oli-Anka. Keďže má rada ovečky, časom ju zmenili na Ovečku Olianku.

Zhovárame sa o vzťahu k Bohu, o jej práci, aj o primátorovi, ktorého pozná od malička, pretože bola kolegyňou jeho mamy. Je výrečná a plná energie. Kým píše nomináciu pre ďalšieho oceneného, desaťkrát preruší písanie a pridá k rozhovoru ďalšiu tému.

Rada chodí na pohreby. Iní sa tam nehrnú, ale ona ide rada, lebo vie, že je to poslednýkrát a definitívne, čo sa s dotyčným rozlúči a pomodlí sa zaň.

Po hodine dopíše ocenenie pre ďalšiu vzácnu osobu a ponáhľa sa do kostola. Na rozlúčku mi venuje malý medailón s Pannou Máriou a uistením, že ma bude ochraňovať, keď budem kdekoľvek.