trenČIN

Dcérka sa pred tromi rokmi v jednom zo školských zadaní zaoberala tvorbou Kateřiny Šedej. Ukázala mi tú prácu a mňa Kateřinine projekty doslova nadchli. Na prvý pohľad uletené nápady, ktoré ale neomylne sledujú cieľ. Tým cieľom bolo vo väčšine mne známych projektov zlepšenie kvality života nejakej konkrétnej komunity, a to veľmi neočakávaným spôsobom. Dala impulz a veci sa dali do pohybu.

Keď ma pred tromi mesiacmi oslovila koordinátorka projektu Lenka, súhlasil som ešte skôr ako mi podrobne vysvetlila podstatu projektu v Trenčíne.
Ale osobnosť autorky bol pre mňa len impulz. Najviac ma presvedčila možnosť byť poslom dobrých správ. Vstúpiť ľuďom do života, prekvapiť ich, zanechať dobrý pocit a rovnako rýchlo zmiznúť. V slušivých talároch hľadíme na prekvapených a dojatých ľudí, ktorí nedostávajú švajčiarske hodinky ani bankový šek, ale dobré slovo. Dáme im možnosť šíriť ho ďalej. Nabádame ľudí, aby sa zamysleli, kto z ich okolia im zlepšuje náladu natoľko, aby bolo hodné ho oceniť. Aké pekné by bolo, keby tento impulz Trenčanom zostal aj po skončení projektu.

—PETER—

V Trenčíne žijem pomerne krátko a považujem ho za dobré miesto na život. Obzvlášť ten rodinný. Dobré miesto na život vytvárajú dobroČINy. Keď sme sa do

Trenčína prisťahovali, od začiatku sme sa cítili ako doma, a to aj vďaka našim skvelým susedom: Aničke, ktorá má pre nás vždy milé slovo a kedykoľvek klopne na dvere, že niečo napiekla a Ferkovi, Ivke a Lukymu, ktorí nielen postrážia naše poklady, prevezmú zásielky, keď nie sme doma, ale predovšetkým sú našimi príjemnými spoločníkmi v časoch dobrých i menej dobrých. A takýchto vzácnych ľudí máme v susedstve nespočetne.

Trenčín je rodiskom i pôsobiskom celého zástupu významných osobností. Avšak atmosféru mesta nevytvárajú len mediálne známe tváre, ale predovšetkým bežní ľudia a ich činy, ktoré robia ostatným pekný deň. Aj vďaka skúsenosti s našimi susedmi a ľuďmi v okolí som vedela, že v Trenčíne je množstvo ľudí, ktorí robia to niečo navyše, čo vám pozdvihne náladu. A je mi cťou nachádzať a stretávať ich aj vďaka projektu trenČIN.

—KATARÍNA—

Verím v ľudí, ktorí svojou prácou, talentom a predovšetkým srdcom obohacujú naše okolie a je dôležité vidieť to a oceniť to. Práve takéto činy často nenápadne, no veľmi významne, formujú miesto, kde žijeme a kým sa stávame. A práve vďaka takýmto ľuďom vznikajú inšpiratívne príbehy, ktoré si zaslúžia byť ocenené.
No a keďže mám „nepokojné sedenie“, chcem energiu pretaviť na pozitívnu strunu

a chcem byť pri tom a prispieť aspoň malou formou k takémuto peknému poČINu. 🙂

—JANA—

Presne si pamätám, keď som ako škôlkarka recitovala na vítaní detí do života Podjavorinskej Žabiatko. V sále bolo ticho, no je to otázkou, koľkí prítomní ma počúvali. Veď mamičky tam mali svoje ratolesti, nie všetky spali a bolo treba sa im venovať Ale minimálne počúvala pani učiteľka, ktorá ma pripravovala. A ja som sa cítila dôležito v mojom malom detskom svete. Skutočne DÔLEŽITO.

Nie každý má možnosť zažiť svoju „chvíľku slávy“. A možno ani nepotrebuje. Robí veci srdcom a nič za to neočakáva. Je šťastný, keď sú šťastní tí okolo. No ak si niekto v činnosti, ktorú vykonáva, všimne ten vložený malý kúsok jeho srdiečka, je to úžasné.

Je neuveriteľné, že práve nám sa pošťastilo takýmto ľuďom odovzdávať poďakovanie.
A hoci navonok sme len sprostredkovatelia ďakovných slov, chtiac-nechtiac sa stávame súčasťou niečoho krásneho a neopakovateľného. TrenČIN nám takto veľmi rýchlo osídlil naše duše a my vieme, že v nich už ostane navždy. Na tie neuveriteľné stretnutia sa jednoducho nedá zabudnúť.

—SILVIA—