„To som teda zvedavá, čo ste prišli. Fíha, toto si veľmi cením. To je môj život, dať tým deťom čo najlepší základ, vypiplať ich od prváčikov až po štvrtú triedu, aby vedeli písať, čítať, počítať a učenia sa neľakali.“
Jana Trembecká
Prezývka: Janka
Povolanie: učiteľka na prvom stupni ZŠ
Lokalita: Trenčín - Dlhé hony
Dátum ocenenia: 10. 6. 2026
„To som teda zvedavá, čo ste prišli. Fíha, toto si veľmi cením. To je môj život, dať tým deťom čo najlepší základ, vypiplať ich od prváčikov až po štvrtú triedu, aby vedeli písať, čítať, počítať a učenia sa neľakali.“
V základnej škole na Dlhých Honoch sme našu ocenenú našli v prvej triede. Zaviedol nás k nej sám pán riaditeľ a na kolegyňu prezradil, že okrem vyučovania a besiedok, ktoré s deťmi organizuje, vedie aj krúžok ručných prác a keramický krúžok. „Bodaj by bolo takých učiteľov čo najviac,“ dodal.
Do prestávky zostávalo iba päť minút, a tak nám dovolil vojsť do triedy. Učiteľka prváčikov na nás hľadela ako na zjavenie: „Fíha, to som zvedavá, kto ste a čo ste prišli?“
Pre Janku to nie je prvé ocenenie. Rukou jej už potriasal i primátor a dokonca bola ocenená aj Jánského plaketou ako šesťdesiatnásobná darkyňa krvi. Ocenenie tohto formátu však rozhodne nečakala. Deti zatlieskali a vzápätí zazvonilo na prestávku.
V kabinete sme sa ani nestihli poriadne porozprávať a už musela späť na hodinu, lebo prváčence sú ako živé striebro, nevydržia nečinne sedieť.
Pani učiteľka učí tridsaťšesť rokov a v laviciach jej triedy už sedia i deti jej prvých žiakov.
Rada číta, chodí na turistiku, pracuje s hlinou, vedie tvorivé dielne pre deti i rodičov a veľmi rada tancuje.
Keď ju prosíme o spoločnú fotografiu s deťmi, jej stačí zvolať: „Kuriatka moje, poďte ku mne.“ Deti sa ozlomkrky rútia vyobjímať svoju učiteľku, ktorá podľa nich vôbec nie je prísna.
Nominácie nám odovzdá na druhý deň v centre Trenčína pri synagóge. Prváčence boli na exkurzii u mestských policajtov. Dostávame dva úhľadne vypísané nominačné listy. Pôjdeme do knižnice.