Adriana Lezová

Z Juhu sme sa presunuli na Juh. Tentokrát do Rodinnej školy, ktorá je zriadená v priestoroch Základnej školy na Novomeského ulici. Adrianu sa podarilo zastihnúť až na druhýkrát. ZŠ Novomeského je síce jednoduché nájsť, ale Adriana v prvý deň nášho pátrania nebola v škole. Na druhý deň sme preto išli na istotu.

Ako každá škola, aj táto je plná detí. Po príchode hneď vzbudíme pozornosť a otázky kto sme, čo sme a za kým ideme, nemajú konca. Pani učiteľku Adrianu poznajú všetci a hneď ju začnú hľadať. Stačilo vybehnúť o poschodie vyššie a prekvapené kolegyne nám ju zavolali. Z dverí vykukla tvár so širokým úsmevom a so značným šokom v očiach. Adriana je presvedčená, že je veľa iných ľudí, ktorí si takéto ocenenie zaslúžia a ona „len“ robí svoju prácu. Povinnosti nepočkajú, a tak sme s celou triedou a ocenenou pani učiteľkou vyrazili na školský dvor.

Tam sa rozrozprávala, ale väčšinou o tom, koľko toho stíha robiť jej manžel pre zdravotne znevýhodnené deti, prípadne koľko toho robia pre ostatných iní ľudia. Na spísanie nominačnej listiny si zobrala čas a vypisovala ju sediac na obrubníku chodníka. Dlho nezostala sama. Obkľúčil ju hlúčik detí, sťaby poradný orgán. O ich vzťahu k nej vypovedajú nielen slová, ale aj činy detí. Nielen, že o nej pekne hovorili, ale jej napríklad priniesli natrhané kvety, ktoré položili listinu. Netrvalo dlho a máme v rukách dve nominácie. Ide o dva manželské páry, jeden robí náladu v okolí tým, že sa venuje speváckemu zboru a druhý tým, že učí deti plávať. Obe dvojice sú navyše vždy ochotné pomôcť komukoľvek a s čímkoľvek.