„Najskôr mi napadlo, že ste Jehovisti, ale potom som videla nápis trenČIN a vravím si, že to asi nebudú. Už som len čakala, čo bude. Ešte sa mi niečo také nestalo. Bolo to veľmi pekné prekvapenie a neviem, či si ho vôbec zaslúžim.“
Zdenka Fraňová
Povolanie: invalidná dôchodkyňa
Lokalita: Trenčín - Pod Sokolice
Dátum ocenenia: 1. 6. 2026
„Najskôr mi napadlo, že ste Jehovisti, ale potom som videla nápis trenČIN a vravím si, že to asi nebudú. Už som len čakala, čo bude. Ešte sa mi niečo také nestalo. Bolo to veľmi pekné prekvapenie a neviem, či si ho vôbec zaslúžim.“
Pani Zdenka býva podľa indícií v ružovej bytovke Pod Sokolicami. Nehľadali sme dlho. Keď sme zazvonili, privítala nás príjemne prekvapená v domácom oblečení, no rýchlo sa dala do gala a pozvala nás ďalej. Vo dverách nás vítala dvojročná sučka Civi, ktorú však domáci volajú Kivi. Treba dodať, že americký stafordšírsky teriér je temperamentné plemeno – doslova na pružine. O čo ľahšie je k Zdenke prísť, o to ťažšie je od nej odísť. Zdenka nám porozprávala o svojich radostiach aj starostiach. Nemá to ľahké, no napriek tomu pomáha každému, komu môže. Najmä susede, ktorá sa s tromi deťmi prisťahovala z Kyjiva tesne pred Vianocami.
„Tam na nás padali bomby, tu sme dostali úžasných susedov,“ hovorí. Yuliina vďačnosť nepozná hraníc a je to vidieť na slziach, ktoré sa jej zalesknú v očiach vždy, keď rozpráva o tom, ako jej Fraňovci pomáhajú, ale aj na hlase, ktorý sa chveje pri spomienkach na to, za akých okolností musela utiecť z Kyjiva a aký príjemný domov si tu aj s deťmi našla.
Fraňovci ich pozvali na Štedrý deň aj na oslavy Nového roka. Zohnali, čo vedeli, či už to bol televízor alebo bicykel, aby sa noví susedia cítili čo najlepšie. Podľa Zdenky dostane každý človek už pri narodení do vienka schopnosť pomáhať druhým, len nie každý ju využije. Jej manžel dodáva, že pomáhať je vzácne, no zároveň by to mala byť samozrejmosť.
Zdenka nám sľúbila nominácie na ďalší deň. Namiesto nich nám však pripravila veľký sáčok sladkostí, aby sme ich porozdávali ďalej. Od Zdenky sa totiž nedá odísť po dvadsiatich minútach. Ani neviete ako a zarozprávate sa. Nominácie sme nakoniec dostali až na tretí pokus. Chcela ich mať tip-top. Aj vtedy by nás najradšej usadila a pohostila, no tentoraz sme sa už ponáhľali na ďalšie dohodnuté stretnutie. Každý nasledujúci ocenený v Zdenkinej nominačnej línii dostane od nej čokoládový cukrík.
Večer po stretnutí so Zdenkou sme si prečítali takúti krásnu správu:
„Veľmi pekne ďakujem vám a aj vaším kolegom za krásne chvíle strávené s vami. Bolo mi veľkou cťou vás spoznať. Vďaka vám som zažila niečo neopísateľne krásne. Tento projekt je niečo úžasné a vás už nevidím ako sektu, no ako modrých anjelov mesta TN.“
