Gabriela Petríková

Rodinný dom na okraji Trenčína pôsobil trochu nedobytne. Masívna brána na elektrinu a nenápadne skrytý zvonček bez menovky. Zazvonili sme. K bránke opatrne vyšla sympatická žena. Predstavili sme sa a predniesli to, čo sme priniesli.

Pani Gabika si aj s manželom užívajú dôchodok. Je, ako sama vraví, viac introvertka, a tak jej bývanie v súkromí rodinného domu dokonale vyhovuje. Svoj čas delí medzi manžela, vnúčatá a udržiavanie domu a okolitej zelene. Užíva si spoločné prechádzky, výlety na bicykli, číta knihy.„Proste venujeme sa jeden druhému, záhradke, domu, sme tu spokojní a šťastní,“ pochvaľuje si.

Dlhé roky pracovala v nemocnici a všetko muselo fungovať ako po masle. Potrpela si na poriadok a dokonalú organizáciu práce, potrebovala mať prehľad o tom, čo ju čaká.„Mňa to potom o to viac v práci bavilo, hoci bežne sa stávali i nečakané situácie,“ dodáva.V tejto práci si človek dokonale uvedomuje, čo všetko sa môže v živote stať. S myšlienkami na prácu neraz i zaspávala. Hovorí ale, že by nemenila, že vždy chcela byť sestričkou alebo lekárkou. Svoju prácu milovala a nebolo ľahké si potom záprahu zvyknúť na vidiecku idylku.„Spočiatku mi robota chýbala, dlho som si zvykala, ale už som sa naučila a som spokojná,“dodáva.