„Bože môj, Bože môj, ktože si na mňa spomenul? Všetko, čo je slabé a choré, ma zaujíma. Rok a pol u mňa prespával bezdomovec a v deväťdesiatom ôsmom u mňa desať dní bývala Afganka, ktorá utekala pred vojnou. Aj policajti ma kvôli nej vyšetrovali.“ „Keď uvarím kávu alebo upečiem koláč, prinesiem im.“ (o bezdomovcoch, ktorých má v blízkosti)
Anna Zvarová
Prezývka: Anička
Povolanie: dôchodkyňa, bývalá železničiarka
Lokalita: Trenčín - Pod Sokolice
Dátum ocenenia: 25. 5. 2026
„Bože môj, Bože môj, ktože si na mňa spomenul? Všetko, čo je slabé a choré, ma zaujíma. Rok a pol u mňa prespával bezdomovec a v deväťdesiatom ôsmom u mňa desať dní bývala Afganka, ktorá utekala pred vojnou. Aj policajti ma kvôli nej vyšetrovali.“ „Keď uvarím kávu alebo upečiem koláč, prinesiem im.“ (o bezdomovcoch, ktorých má v blízkosti)
Niekde v železničiarskej bytovke pri stanici býva Anička. Vieme o nej, že okrem obetavej a nezištnej pomoci ľuďom v núdzi sa stará o opustené hroby, čistí kríže a upratuje kostoly. Správnu adresu nakoniec nájdeme vďaka navigácii susediek a menovke na zvončeku.
Aničku oslovíme vo vchode. Dojatá nás so širokým úsmevom pozýva do bytu. Kým v kuchyni hľadá niečo, čím by nás pohostila, obdivujeme fotografie mužských členov rodiny v uniformách. Tie najstaršie sú ešte z čias monarchie. Ponúkne nás čerstvými jahodami, dá nám napiť a na dlaň vyloží celý svoj život.
„Nehnevajte sa, že som vás hneď objímala. Ja som už taká, na každého hneď skočím ako pes na žobráka.“
Anička je na dôchodku, ale energiu by jej mohli závidieť aj mladí. Má otvorenú náruč. Pomáha bezdomovcom, dokonca jeden u nej istý čas prespával. Opatruje opustené hroby, čistí kríže, upratuje kostoly a z malého dôchodku prispieva na misijnú činnosť. A predovšetkým sa veľa a za všetkých modlí.
Rozlúčime sa, no ona nás ešte dobehne za bránkou a cez plot nám núka sladkosti s ospravedlnením, že nás nechala odísť s prázdnymi rukami. Nenechala.