„Je to milé prekvapenie. Ďakujem. Poslala ho pani učiteľka zo škôlky? Ani neviem, že som tam hral.“
Vladimír Kulíšek
Prezývka: Vladko
Povolanie: mím
Lokalita: Trenčín - Pod Sokolice
Dátum ocenenia: 18. 6. 2026
„Je to milé prekvapenie. Ďakujem. Poslala ho pani učiteľka zo škôlky? Ani neviem, že som tam hral.“
Dnes ideme za známym neznámym. Klaudia, ktorá mu poslala ocenenie ho síce pozná a obdivuje, no on o nej nič netuší. O to je však ocenenie nezištnejšie a úprimnejšie. Populárny mím pôvodom z Plzne, dnes už z Trenčína, Vlado Kulíšek rozhodne nie je neznámou persónou. Veď so svojou veselou pantomímou precestoval takmer celý svet. Najviac divákov našiel v Číne. V hľadisku sedelo desaťtisíc vojakov. „Urobil som jeden pohyb rukami a celé hľadisko ako jeden vstalo a potom sa opäť usadilo,“ spomína mím. Nie je to hoax, môžete si ich spočítať na fotografii na jeho facebookovom profile. Stova kedy velil väčšiemu vojsku, a to je pôvodným povolaním profesionálny vojak. Vlado ročne odohrá aj dvestopäťdesiat predstavení, mnohé pod hlavičkou medzinárodnej charitatívnej organizácie. Stretnete ho na festivaloch i workshopoch pre deti. Je zakladateľom divadelného festivalu Sám na javisku a stál aj pri zrode Trenčianskeho jazzového festivalu. Spoluorganizuje festivaly vážnej hudby Trenčianska hudobná jar a Trenčianska hudobná jeseň a na kultúrnom dianí v Trenčíne sa podieľa neraz aj ako scenárista.
Založil tiež Nadáciu Počuť srdcom, ktorá pomáha sluchovo postihnutým deťom a podieľal sa na vzniku projektu Dr. Klaun, ktorý prináša kus radosti dlhodobo chorým deťom v nemocniciach.
Získať kontakt a jeho adresu nebolo zložité, no všetci nám tvrdili, že ho doma pre jeho vyťaženosť sotva zastihneme. Volať sme mu nechceli, aby sme nepokazili prekvapenie a aj nám napadlo, že telefonovať s mímom by mohlo byť zložité. Nedali sme sa odradiť a zazvonili sme pri vchodových dverách. A čuduj sa svete, Vlado bol doma. Pozvali nás i s manželkou Tatianou na krátku návštevu. Kým sa Katka kochala luxusným výhľadom z terasy bytu v spoločnosti sympatickej panej domu, my sme sa z Vladom dali do reči o divadle. Ukázal mi svoj preplnený divadelný šatník a pred rozlúčkou sme si, ako je to zvykom na východe, sadli na historický kufor, ktorý je jeho častou rekvizitou. Spomenul, že keď hral v Amerike, poprosil organizátorov, aby mu požičali nejaký starý kufor. Nechcel vláčiť ten svoj cez oceán. Organizátori mu požičali na vlas rovnaký historický model. Bol vraj len o málo menší.
Vlado nám daroval svoju cestopisnú knihu Od Vietnamu po Čínu, s pantomímou okolo sveta. Poobdivovali sme kvety a obrazy panej domu a úplne nemímovsky nahlas a srdečne sme sa rozlúčili. O dve hodiny neskôr sme sa stretli v meste pred našim sídlom na Štúrovom námestí. Vysvitlo, že v rovnakom vchode bol kultový ezoterický obchodík, v ktorom pracovala pani Kulíšková. Život je plný náhod.