Andrea Talábová

Riaditeľ špeciálnej školy sa čuduje i teší zároveň. V škole nás vidí už štvrtý raz. Keď sa dozvie, koho sme prišli oceniť tentoraz, len utrúsi, že Aďka by si zaslúžila aj dva diplomy.
Práve prichádza autom do areálu školy. Čakáme za rohom budovy, kým vystúpi z auta. Bude to prekvapenie. Bolo. K dverám budovy sa však z parkoviska dostala iným chodníkom. Našťastie nám pán riaditeľ zamával a my sme Andreu zastihli ešte vonku.
Ocenenie ju dojme a v očiach sa jej zalesknú slzy. Vo svojej práci nevidí nič výnimočné, baví ju pracovať s ľuďmi a pomáhať deťom. Tento spôsob života jej dáva zmysel, teší ju a zároveň napĺňa. Obdiv voči kolegyniam je podľa Aďky vzájomný.
„Niekedy sú dni lepšie, niekedy horšie a je úžasné, keď má človek pri sebe ľudí, ktorí ho podporia, keď sa darí, aj keď sa nedarí.“

Podobne ako v škole funguje Andrea aj doma. S manželom Ivanom si osvojili dve deti a vytvorili im láskyplný domov.