Mária Fizelová

Jedna z opôr pedagogického kolektívu Špeciálnej základnej školy sa čoskoro rozlúči s aktívnym pracovným životom. Za tridsať rokov pôsobenia tu zanechala nezmazateľnú stopu.
Mária je vyštudovaná akademická sochárka a reštaurátorka. Vzdelanie si však doplnila, aby mohla pracovať s deťmi, ktoré potrebujú špeciálnu starostlivosť. Impulzom bol pre ňu rozhovor s režisérom Filipom Renčom. Pri rozprávaní o nakrúcaní filmu Requiem pro panenku spomenul, že počas pobytu filmárov v zariadení pre ľudí s mentálnym znevýhodnením zaznamenali klienti výrazný pokrok vo výtvarnom prejave.

Pre Máriu to bol rozhodujúci moment. Učiť síce dovtedy nikdy nechcela, no zrazu mala pocit, že práve toto je cesta, ako spojiť umenie s pomocou ľuďom. Výtvarná tvorba sa pre ňu stala komunikačným kanálom, ktorý nepotrebuje slová, stačia emócie. A tých majú deti so zdravotným znevýhodnením na rozdávanie.

Najväčšou výzvou je podľa nej pomôcť novým žiakom otvoriť sa. Nájsť cestu k uvoľneniu emócií, prekonať počiatočné zábrany a naučiť ich trpezlivosti pri tvorbe. Výsledky jej práce sú pritom viditeľné každý rok. Jej žiaci na výstavách svojich diel pravidelne dokazujú, že na Renčových slovách bolo veľa pravdy. Ich aktuálnu tvorbu si možno pozrieť v Kultúrno-informačnom centre na Mierovom námestí.

Na odovzdávanie ocenenia sa prišiel pozrieť aj pán riaditeľ. Informátorka ho ešte deň predtým presviedčala, že aj ona dostala od dvojice v talároch ocenenie a šerpu. Neveril, uveril. Nakoniec ho aj tešilo, že sa jeho kolegyniam dostalo takéhoto poďakovania. V tej chvíli sme ešte netušili, že sa nevidíme naposledy.