„Úplne odpadnem. Prepáčte, že som vám najskôr neverila, myslela som si, že ste nejakí jehovisti, nič proti nim. Bože… a ešte aj šerpa? Tú som mala naposledy na rozlúčke so slobodou.“
Jana Kohoutová
Povolanie: opatrovateľka
Lokalita: Trenčín - Kvetná
Dátum ocenenia: 16. 6. 2026
„Úplne odpadnem. Prepáčte, že som vám najskôr neverila, myslela som si, že ste nejakí jehovisti, nič proti nim. Bože… a ešte aj šerpa? Tú som mala naposledy na rozlúčke so slobodou.“
Na tejto adrese sme boli len nedávno. Tentoraz však nehľadáme muža, ale mladú ženu. Zvoníme pri vchodových dverách a hoci v jej hlase cítiť pochybnosti, zvedavosť napokon zvíťazí a zíde dolu. Ocenenie ju dojme a vďačne ho prijme.
Jana má dvoch synov. Spolu s manželom sa stará o osemročného Matúška s Downovým syndrómom. Hovorí, že bol vytúženým dieťaťom, no na takúto životnú situáciu pripravení neboli a niekedy je to veľmi náročné. Matúško zatiaľ nerozpráva, no jedným dychom dodáva, že mnohé rodiny to majú oveľa ťažšie. „Treba sa tomu postaviť čelom, hoci človeku býva občas ľúto, najmä v takýchto situáciách,“ povie Jana a utrie si slzy.
Jej najväčším koníčkom je práca v záhrade. Za stavidlami majú pozemok, kam chodí načerpať nové sily, no jedným okom vždy sleduje Matúška. Ten je vraj veľký nezbedník a rád sa rozbehne tam, kam nemá. Dnes ostali doma, pretože ich čaká rehabilitácia, no inak ho pravidelne vozí do špeciálnej školy. Spolu s manželom robia všetko pre to, aby sa posúval vpred, hoci aj po malých krokoch. Sú tiež členmi Spoločnosti Downovho syndrómu, kde sa stretávajú s rodinami, ktoré prežívajú podobné výzvy. Vymieňajú si skúsenosti, rady a navzájom sa podporujú v situáciách, ktorým najlepšie rozumejú práve tí, ktorí ich sami zažívajú.
Jana sa síce ponáhľa za synom, no ochotne napíše nomináciu na ďalšie ocenenie. Priezvisko síce nevie, no nepochybujeme, že dotyčnú nájdeme. Naša cesta tak pokračuje do Špeciálnej základnej školy Internátnej Vladimíra Predmerského.